Slivka domáca pôvodne vznikla ako kríženec medzi trnkou a ringlotou a pochádza z ázijského kontinentu. Teórií jej rozšírenia v Európe je viacero. Podľa niektorých prameňov ju v 12. storočí priviezli z Ázie križiaci, iné zase vravia o benediktínskych mníchoch alebo dokonca už o Alexandrovi Veľkom.

V starovekom Ríme o slivke básnili umelci ako Vergílius alebo Marcus Valerius Martialis, pričom sa do Ríma táto pochúťka nechávala dovážať až z Damašku. Taktiež, kôstky od sliviek boli nájdené už v zásobniciach, v hrobkách starovekých Egypťanov, ako jedlo pre zosnulých.

Na Slovensku je slivka jedným z najpestovanejších druhov ovocia. Medzi pôvodné najkvalitnejšie odrody slivky patrí aj tzv. bystrička alebo slivka bystrická.

Tá však bola hromadne likvidovaná kvôli napadnutiu chorobou „šárka sliviek“, ktorú priniesli na slovenské územie juhoslovanské šľachtené odrody.  V minulosti boli najvýznamnejšími oblasťami: stredné Považie, horná Nitra, Gemer, Spiš  a severná časť slovensko-ukrajinského pohraničia. Slivky majú mnohoraké využitie, predovšetkým vďaka jej zdraviu-prospešným vlastnostiam.  Povzbudzujú chuť do jedla, podporujú mentálnu sviežosť, prečisťujú organizmus a podporujú plodnosť.