![BVD malinovica destilat](https://www.bvd.sk/wp-content/uploads/2021/01/header-malinovica-desktop.png)
![BVD malinovica slovensky destilat](https://www.bvd.sk/wp-content/uploads/2021/01/header-malinovica-mobile.png)
ČISTÝ DESTILÁT
Citlivo destilujeme vzácne odrody starostlivo, ručne zbieraných a triedených plodov
PRÍRODNÝ PRODUKT
S hrdosťou prehlasujeme, že nepoužívame žiadne umelé arómy ani dochucovadlá
REMESELNÁ VÝROBA
Predstavuje najvyššiu možnú kvalitu výroby v ručne spracovaných limitovaných sériách
Unikátne stopercentné ovocné destiláty značky BVD patria do kolekcie tekutého dedičstva z Vtáčieho Údolia a sú vysoko oceňované na mnohých tuzemských aj zahraničných súťažiach.
Tento vzácny (kvôli nízkej výťažnosti) ovocný destilát, je vlastný ako oblasti strednej Európy, tak aj ďalších krajín ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko.
Pri malinách je výťažnost v závislosti od cukornatosti a obsahu vody niekde okolo 1-2 litrov v nezriedenom stave zo sto litrového malinového kvasu.
Jedná sa tým pádom o výrazne aromatický a chuťovo silný destilát, vhodný ako aperitív ku ľahším pokrmom a rybám. Podávať sa má správne pri teplote 16-18 stupňov, aby vynikli všetky jeho organoleptické vlastnosti. Výroba malinovice začína ručným zberom lesných malín v oblasti prieniku národných parkov Slovenský Raj a Slovenský Kras, odkiaľ maliny putujú do pálenice, kde sa v plnej zrelosti a čerstvé zakvášajú do sudov.
Kvasenie prebieha 4-6 týždňov v hermeticky uzavretých nádobách bez prístupu vzduchu a následne je kvas destilovaný v 4-stupňovej medenek kolóne.
Spravidla býva odležaný po dobu minimálne 12 mesiacov (pri väčšine ročníkov to býva aj viac) predtým, než je plnený do fliaš.
![](https://www.bvd.sk/wp-content/uploads/2021/01/BVD-najlepsia-malinovica.jpg)
![](https://www.bvd.sk/wp-content/uploads/2021/01/BVD-najlepsia-malinovica.jpg)
Na svete existuje okolo 200 rôznych druhov malín, černíc a ich genetickej mutácie – žltých malín, pričom pôvod tohto ovocia sa predpokladá vo východnej Ázii. Z archeologických nálezov je zrejmé, že maliny boli súčasťou diety už u paleolitických zberačov, aj keď k riadnemu pestovaniu došlo preukázateľne až okolo 4. storočia nášho letopočtu.
V helenistickom období sú maliny spájané s plodnosťou. V gréckej mytológii je príbeh ktorý vraví, že maliny boli pôvodne biele, no Zeusova pestúnka Ida sa poranila na malinovom kri a jej krv zafarbila maliny na červeno a tak zostali až do dnes.
Mementom tohto príbehu je latinský názov Rubus Idaeus, ktorý doslova v preklade znamená „Idin ostružinový ker“.
![bvd destilaty](https://www.bvd.sk/wp-content/uploads/2021/01/300_2815-1024x680.jpg)
![bvd destilaty](https://www.bvd.sk/wp-content/uploads/2021/01/300_2815-1024x680.jpg)
Nároky na pestovanie pri malinách nie su vysoké, vyžadujú si predovšetkým dostatok pôdnej vlahy a slnka, preto sú rozšírené po celom území Slovenska.
Ich kvety patria medzi zdroje nektáru pre včely a iné opeľovače, pričom je výsledkom redší nakyslastý med plný vitamínov.
Okrem úžasnej chuti majú maliny aj výborné zdraviu prospešné účinky na náš organizmus.
Plody obsahujú úmerne ku koncentrácii farbiva antioxidanty a taktiež vitamín C, pre ktoré je šťava z nich vysoko cenená pri horúčkovitých a zápalových ochoreniach.
Okrem využitia v kozmetickom priemysle ako zložka do rôznych krémov, šampónov, a pod., malinové kôstky obsahujú 16% žltozeleného oleja, ktorý má veľmi silný UV faktor (uvádza sa 30-50), preto je vhodný ako prírodný variant opaľovacieho krému.